reklama

Náušnice zo Stockholmu - II

Jack žil vyše dva roky v Stockholme u svojho strýka Davida. Ten sa raz v júni pred jedenástimi rokmi vybral do Švédska na služobnú cestu. Počas slávnosti slnovratu sa tu zoznámil s Kirsten a už sa do svojej krajiny nedokázal vrátiť. David síce v tej chvíli nevedel po švédsky ani kýchnuť, no najdôležitejšie veci v živote sa častokrát dajú zvládnuť len so základnou znalosťou angličtiny a s trochou inštinktívnej neverbálnej komunikácie. A tak sa aj Kirsten, typická severská blondýnka s modrými očami a opálenou pleťou, namotala na šarm cudzinca a o pár mesiacov sa vzali. Onedlho si David otvoril malú čajovňu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

O 8 rokov neskôr sa Jack rozhodol ísť na prázdniny k strýkovi do Stockholmu. Obava z oslabenia rodinného puta sa však ukázala ako smiešna, pretože David so synovcom hneď našli spoločnú reč. A Kirsten sa ukázala ako inteligentná a sympatická mamička dvoch malých detí, ktoré mali jednoznačne oči po Davidovi, ale ostatné viac-menej patrilo pod visačku Made in Sweden. Kirsten pracovala v kostymérskej dielni Kráľovskej činohry, prezývanej Dramaten, kde sa podieľala na návrhoch a realizácii kostýmov do divadelných predstavení. Prvé dni svojho pobytu v Stockholme chodil Jack práve sem na brigádu – pomáhal pri výstavbe kulís – a za túto prácu bol svojej tete právom vďačný. Kirsten sa z času na čas dostala k lístkom na divadelné predstavenia a keď už Jack zvládol švédštinu celkom obstojne, využil možnosť pozrieť si nejakú z uvádzaných hier.V Dramatene sa Jack zoznámil s Målin. Cez prestávku jedného z predstavení sedeli v divadelnom bufete; ona s priateľom pri balkóne s výhľadom na ulicu, Jack o dva stoly ďalej. Målin bola vtedy nesmelá dvadsiatka, no dosť odvážna, aby s Jackom očami nebadane flirtovala, zároveň však najmenej rovnako nerozhodná, lebo presne štyrikrát svojho frajera pobozkala. Keď však prišla pre Jacka jeho teta Kirsten v pracovnom odeve a požiadala ho o pomoc, Jack ju s ušami červenými od hanby nasledoval do zákulisia. Vo svojom vnútri sa Jack na Kirsten hneval, no ako to už býva, niekedy sa aj tie najnevhodnejšie momenty ukážu ako celkom užitočné. Jack by ani nemal odvahu na viac než vizuálny flirt s neznámou dievčinou, no tá sa dovtípila, že Jack nebude len jeden z náhodných návštevníkov divadla a šikovne využila svoj študentský preukaz z Dramatiska Institutet a prišla o dva dni na nácvik divadelného súboru. Tam sa s Jackom stretla a preverila jeho konverzačné schopnosti v jazyku Strindbergovom. Jackovi pomohla jeho neobratnosť v novom jazyku rovnako ako tvorivé rečnícke schopnosti, vďaka čomu sa z kostrbatej konverzácie stal miestami celkom zábavný rozhovor. Målin sa s „frajerom“ krátko nato rozišla a začala chodiť s Jackom. Ten časom prijal ponuku svojho strýka, aby cez deň oficiálne pracoval v čajovni a už len sporadicky vypomohol v divadle. Vyzeralo to, že Jack sa vo Švédsku zabýva podobne ako jeho strýko, pretože okrem toho všetkého ako schopný basgitarista chodil dva razy do týždňa na skúšky s jednou rockovou kapelou. - - -Målin dostala pri svojom počatí veľké oči a plné pery, čo v kombinácii so štíhlou postavou, strednou výškou a sexi krivkami dávalo jej vizuálnemu základu prvenstvo v získavaní si pozornosti. To bolo však paradoxne to posledné, na čom jej záležalo. Jej vynikajúce konverzačné schopnosti jej umožňovali dozvedieť sa veľa informácií od ľudí zo svojho okolia bez toho, aby sa okolie dopátralo myšienok jej. Bavila sa tým, že svedomito skrývala značnú časť svojich postojov, čím vzbudzovala mylný dojem, že názor na vec nemá. Túto jej záľubu však takmer nik neodhalil, keďže sa vedela šikovne „napojiť“ na tepnu narcizmu, skrytú v každom človeku, ktorý sa teší z toho, že je vypočutý. Vlastne nevedomky používala veľa z trikov úspešného obchodníka – pri oslovovaní používala krstné meno, často v zdrobnelej podobe, vytvorila atmosféru pochopenia, na perách sa jej často zjavoval úsmev a vďaka osobnému čaru jej muži i ženy tolerovali drobné prešľapy. S jej výzorom a schopnosťami by mohla skôr pomýšľať na kariéru herečky, no ona v sebe nemala prirodzenú dávku exhibicionizmu a tak dávala prednosť pozícii v úzadí. Preto sa aj rozhodla študovať dramaturgiu. Od detstva ju fascinoval svet, kde sa odvíjali osudy v ideálne jemných pastelových odtieňoch. Obľubovala happy-endy, čo prinášalo trochu tendenčnosti do jej budúceho pôsobenia v dramatickom umení, no každopádne jej to umožňovalo istú dávku denného snenia preniesť do skutočného života, hoci len na divadelných doskách.`Keď stretla Jacka, hneď vedela, že ten chalan za niečo stojí, no v ten osudný večer zakolísala medzi prejavom jej vnútra a tým, čo považovala za vhodné, preto si dovolila len maličký očný kontakt s neznámym chalanom, kým mala toho svojho vedľa seba. Navzdory jej plachosti však počas prestávky v divadle, zaskočená svojimi reakciami, neskryla úplne všetko.Målin pochádzala z Uppsaly, vzdialenej vyše 70 kilometrov na sever, a v centre Stockholmu bývala s dvoma priateľkami. Målinina izba, každé žiarivé ráno zaplavená oceánom slnečných lúčov, sa stala ich spoločným útočiskom pred všedným životom. Skrývala prvé intímne tajomstvá Jacka a Målin, ich nedorozumenia i udobrovania, rozhovory plné hrejivých dotykov objímajúcich sa tiel i duší; tlmila však aj rezonancie ich denných trápení, z ktorých sa občas večer vyžalovali jeden druhému. Tam si Målin vymenila kontaktné šošovky za okuliare, výrazne si narúžovala pery a na veľké zrkadlo vedľa dverí, predstavujúce tabuľu, písala rúžom základy švédskej gramatiky. Nečudo, že sa Jack rýchlo zdokonaľoval vo svojej jazykovej obratnosti. Túto hru na učiteľku Målin milovala, jednak pre svoju inštinktívnu citlivosť k rodnému jazyku, ako aj pre svoje doposiaľ nenaplnené pedagogické sklony. A Jack ani nepotreboval viac, krása jazyka mu čoskoro začala splývať s krásou jeho učiteľky, a ich vyučovanie obvykle plynule prešlo do vzájomného zvádzania. Jack si zrazu začal uvedomovať, že Målin sa dostáva čoraz hlbšie do jeho podvedomia a on pozvoľna stráca schopnosť vidieť svoju perspektívu bez Målin po svojom boku. Zrazu už nebola len žiarivou bytosťou prítomnosti, ale osvetľovala aj jeho budúcnosť, ba jej lúče zablúdili aj do Jackovej minulosti a akoby dávali zmysel dávno zabudnutým zážitkom.Målin a Jack zvykli chodiť do čajovne jeho strýka, ktorý bol nadšený ezoterickým duchom New Age, ale jeho pohodlnosť mu nedovoľovala hlboké štúdium konkrétnych náboženstiev a filozofií. Zaujímali ho skôr jednotlivé myšlienky než samotné ideológie a tak bol neškodnou zmesou rôznych svetonázorov – keby sa malo jeho duchovné „ja“ znázorniť soškou, pravdepodobne by to bol vypasený bôžik so všeobjímajúcim úsmevom ako po piatich výdatných šľukoch bonga, sediaci v lotosovom sede, s červenou bodkou na čele a so židovskou čiapočkou na temene, robiaci jednou z desiatich vykrútených rúk znamenie kríža. Napriek duchovnému nádychu svojej osobnosti patril David osobám praktického zamerania. Vedel robiť vynikajúce nápoje, nielen čaje, takže Jack do jeho čajovne chodil rád aj ako hosť a nemal dôvod hľadať iné miesto na príjemné posedenie.Jedny z najkrajších chvíľ však Jack a Målin strávili v Archipelagu. Keď išli druhýkrát „na ostrovy“, ako to zvykli volať, od šťastia boli celí bez seba. Målin si vtedy cestou napísala na lístok krátku poznámku: „Tak toto je teda neuveriteľná láska, z toho sa len tak ľahko nedostanem!“. Jack to nedokázal brať inak než kompliment, no netušil, že tým Målin o sebe už niečo prezradila.Stockholm Archipelago je časť východného pobrežia neďaleko hlavného mesta a tvorí ho nespočetné množstvo ostrovov a ostrovčekov. Na tých väčších sú domčeky, chaty, rozhľadne a malé prístavy. Sem chodia ornitológovia pozorovať kŕdle operencov, páry tu hľadajú romantiku a milovníci prírody jedinečnú panorámu. Jack a Målin tieto miesta navštívili niekoľkokrát, najskôr absolvovali poznávaciu plavbu okolo ostrovov, potom si už hľadali vlastné zákutia. A nájsť tu na požičanom člne „svoj“ ostrovček nebol vôbec problém.Počas člnkovania sa hrali na pirátov. Zrazu sa Målin prevtelila do vyhliadača na stožiari a rukou chrániacou oči pred slnkom hlásila „Na obzore vidím zem! Pevnina na ľavoboku! Otroci, oprite sa do vesiel!“ Samozrejme, že jediným funkčným a zároveň prítomným otrokom bol Jack. Keď sa však Jack začal meniť na obrovskú chobotnicu a ovíjať svoje chápadlá okolo Målininých opálených nôh a pokračoval hore k pásu a stále vyššie, Målin sa zmenila na krehkú zajatkyňu, chvíľu bojujúcu, chvíľu sa oddávajúcu pevným stiskom svojej morskej príšerky. Svoju záľubu v divadle však privádzala k dokonalosti, keď si šatkou previazala jedno oko a sťa pirátsky kapitán šírila okolo seba hrôzu. Ako najlepšie vedela svojím jemným hlasom imitovať zhrubnutý nahnevaný tón, už volala: „Čo to má znamenať, plavčík, kde sa podeli naše zásoby rumu?“ A plavčík Jack jej podgurážene odpovedal: „Neviem kapitán, hik, všetky sudy sme hodili cez palubu počas búrky pri Osamelých, hik, ostrovoch.“ „Všetky zjavne nie, tak kde ich skrývaš?! Neprezradíš, čo?! Však ja to vypátram, chlapče, a potom hodím cez palubu aj teba, akože sa volám Jednooký Willie!“ Keď sa kúpali, naháňačka za loptičkou patrila k ich najobľúbenejším hrám. Vtedy plávali, ťahali sa a objímali a nikdy sa nedalo určiť, či ich viac vyčerpávali tieto vodné zápasy alebo neustály smiech počas hry. Vo vode sa dokázali naťahovať, až kým nemali obidvaja fialové pery. Až potom vyšli na breh a na slnku si zohrievali svoje mladé telá. Målin jej hanblivosť opúšťala len pomaly, no napriek tomu sa cítila tak uvoľnená, že sa napokon dala prehovoriť a s Jackom sa opaľovali nahí. Jacka fascinovalo jej krásne telo, hladkané lúčmi slnka; pohľad na Målinine prsia, po ktorých stekali kvapky vody; jej nespokojne našpúlené pery, keď si pod sebou naprávala skrčený uterák; a smiech, aký v nej vyvolalo ich vzájomné ostreľovanie melónovýmmi zrniečkami, ktoré zostávali prilepené presne tam, kde ich jeden na druhého vyflusli. Jednoducho celé to stvorenie vedľa neho bolo naplnením Jackových najhlbších túžob. Túžob, o akých existencii ani netušil, kým Målin nestretol.

Marcel Bartoš

Marcel Bartoš

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Objavujem nepoznané myšlienky, pohľady a prístupy ku všetkému, čo sa na tomto svete dá stretnúť. Má to niečo z dynamiky detektívky - a keď nájdem kindred spirit (ako sa mi to stalo pri CS Lewisovi), cítim radosť pri každom rozzvučení rovnakej struny. Zoznam autorových rubrík:  Silence-FictionKnihySúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu