Náušnice zo Stockholmu - I

„Obráť sa!“, zakričal na ňu s neskrývaným vzrušením. „Obráť sa, lebo nás zastrelí!“, zopakoval ešte naliehavejšie. Vicky sa naňho otrávene zamračila a vzápätí sa celá obrazovka počítača zaliala červenou farbou, imitujúcou krv.„Gus, veď sa z toho nestrieľa!“, povedala mu Vicky a tvárou jej prebehol úsmev, že sa jej podaril dvojzmyselný výrok. Práve dohrali hru na počítači, pričom mali rozdelené úlohy – Vicky pohybovala myšou a umožnila tak strelcovi v hre premiestňovanie; Gus zase strieľal a otváral dvere do nových miestností.Vicky, plnoštíhla baba s hnedými vlasmi blížiacimi sa k hrdzavosti, zahalila časť svojej porcelánovej pokožky do sýtozeleného tielka a odpila si z ľadovej kávy. „Gus, Tvoja mama robí super kávu! A dáva tam presne to, čo mám rada: šľahačku, zmrzlinu a tuším cítim aj vanilku!“, zhodnotila slastne Vicky a pohodlne sa usadila v dvojkresle, kým sa Gus chystal spustiť novú hru. Pod oknami domu zastalo auto. Keď vošiel do Gusovej izby Jack, tí dvaja ho už netrpezlivo očakávali. Museli však vydržať, kým sa ich kamarát usadí a nezačne sám od seba rozprávať.„Gus, mám plán, ako stráviť najbližší týždeň. Nemáte chuť ísť aj s Vicky na pár dní do Švédska?“Keď im Jack dnes ráno do telefónu oznámil, že sa chce prísť osobne porozprávať o jednej záležitosti, skutočne netušili, kam sa zatúlali jeho myšlienky. Jediné, čo ich mohlo priviesť na stopu bola jeho otázka, či sú schopní zobrať si o týždeň zopár dní dovolenky. A keďže s dovolenkou problém nebol, dohodli sa na stretnutí ešte v ten deň. Jack patril k štíhlym mladíkom a jeho životný štýl sa podriaďoval hudbe a záujmu o psychológiu; prácu bral ako nevyhnutnú daň za voľný čas. Vo svojej teatrálnosti rád využíval bezprostredný kontakt s „publikom“ a svojich poslucháčov vedel riadne zaskočiť, buď nápaditou formuláciou myšlienky, alebo prekvapivou asociáciou, ktorá sa dala prirovnať k logickému skoku zľaknutej kobylky. Tento skok sa však dal považovať za nový rekord. „Potrebujem ísť za strýkom, “ doplnil Jack, kým Vicky mlčky dvíhala obočie.„Jack, môžeš mi vysvetliť, ako ti napadlo vrátiť sa do Stockholmu? Veď si sa dušoval, že tam už v živote nevkročíš.“„Máš pravdu, Gus, ale to sa stalo pred rokom a navyše – bolo to dosť pochabé – už len preto, že tam býva strýko... Ale našim telefonovala Kirsten, moja teta, a s naznačeným zúfalstvom v hlase sa na nich obrátila o radu. Vraj sa strýko chová dosť čudne a možno bude nútený zatvoriť svoj podnik, ktorý vedie už 10 rokov. No a naši tam chcú poslať mňa. Jednak si so strýkom skvele rozumiem a potom – odkedy som študoval psychológiu, stal som sa oficiálnym liečiteľom ubolených duší v mojom okolí.“ Jack sa zahľadel von oknom. „A keď sa tak nad tým zamýšľam – prečo by som tam nešiel?! Snáď kvôli ‘nej‘?! Spomienky už slušne vybledli a vpodstate ani nechcem, aby mi odtlačky istej osoby v mojej pamäti určovali, kam smiem či nesmiem ísť.“Chvíľku zostalo v izbe ticho. Gus a Vicky vedeli, že „istá osoba“ znamená Målin. Jack pokračoval: „Okrem toho mi dobre padne nechať tu časť mojich vnútorných konfliktov a prečistiť si hlavu aj inak než pohybom. A tiež chcem do Stockholmu niečo zaniesť.“ Gus sa sám pre seba usmial. Došlo mu, že Jack zase raz potvrdil svoju povahovú črtu – vždy potreboval na akúkoľvek aktivitu minimálne dva dôvody. „Takže, vyhovuje vám letieť budúci týždeň v stredu? Na ten dátum sú ešte voľné miesta “, snažil sa uzatvoriť debatu Jack. „Máme letieť?“, spýtal sa Gus prekvapene a namoment zaváhal. „Myslel som, že pôjdeme autom.“„Letecky je to oveľa rýchlejšie, Gus, nechcem sa zbytočne zdržiavať.“ Jack zbadal rozpačité pohľady svojich spoločníkov. Zhlboka sa nadýchol a po krátkom zamyslení dodal: „Dobre, vpodstate môže byť aj auto; jediné, na čom mi teraz záleží, je ísť do Stockholmu a späť.“ Celkom sa potešil, že sa zhodli aspoň v čase odchodu, a tak benevolentne dodal: „Vy dvaja máte voľné ruky a môžete si vymyslieť akúkoľvek trasu. Ak to do 7 dní všetko stihneme!“„To nie je najhorší návrh“, zamyslel sa Gus, zavalitý parťák do každého počasia. Vo svojom oficiálnom životopise mal v kolonke ‘Dosiahnuté vzdelanie‘ uvedené „absolvent farmaceutickej fakulty“, no v neoficiálnej verzii by sa dobre vynímala záľuba v príprave psychotropných látok. Okrem klasických „tripov“ zvykol organizovať aj výlety do prírody a väčšina jeho kamarátov ho poznala ako vášnivého šoféra-cestovateľa. Precíznosť pri plánovaní ciest – rovnako ako v laboratóriu – spočívala v správnom dávkovaní jednotlivých zložiek. Zmiešať výdatnú turistiku, znesiteľný kúsok histórie, čarovné zákutia, uvoľnenie a vynikajúcu zábavu dokázal skutočne majstrovsky. Hoci jeho trasy smerovali viac do južných častí Európy, Švédsko ako spontánny výlet sa mu každou sekundou čoraz viac pozdávalo, čo už na ňom aj bolo vidieť. S Vicky sa Gus stretol tesne pred ukončením farmácie na jednom internátnom žúre. Jej počiatočná nedostupnosť v spojení s príťažlivosťou v ňom vyburcovala zvyšky motivácie až do takej miery, že sa rozhodol žiť natrvalo v hmatateľnej realite. Gus už len s úsmevom spomínal na staré časy, kedy s tým správnym práškom neboli vzácne záchvaty bujarého smiechu pri pohľade na poletujúci list toaletného papiera či umelecké nadšenie pri kreslení fixkou po čele spiaceho kamaráta. Vicky sa Gus tiež páčil, no ani za svet by to vtedy pred ním nepriznala. Tak trochu vedela, kde ho chce mať a tak trochu aj vedela, ako ho tam dostať. Cieľavedomá Vicky neobľubovala spontánnosť v dôležitých veciach. Svoj zmysel pre plánovanie a organizáciu času si k dokonalosti vybrúsila už počas štúdia na medicíne, a ani teraz – rok po skončení – nemala príliš rada náhle zmeny harmonogramu. Pred cestou do Švédska teda mohli byť jej konzervatívne biorytmy veľkou prekážkou.Obaja, Jack aj Gus, si zrazu uvedomili, že Vicky je celý čas ticho. Takmer bolo počuť, ako premýšľa. Po chvíli zamračenia sa jej však tvár vyjasnila a s jemným rumencom a na prekvapenie ostatných vyhlásila: „Čo potrebujeme na cestu?“