Náušnice zo Stockholmu - VI

Včera popoludní konečne dorazili do hlavného mesta a kým našli djursholmský domček Davida Baltina, hodiny ukazovali 17:03. Jack zoznámil svoju posádku s Davidom a Kirsten a ich dve hanbiace sa deti vo veku 3 a 5 rokov sa rozpačito zvítali podaním ruky. Pri večeri zhrnuli tie tri dni cesty do niekoľkých viet, nevynechajúc stanovanie pri Borgholmskej zrúcanine a návštevu safari parku. Únava sa však na nich začala prejavovať už chvíľu po jedle a tak prvý večer v Stockholme príliš nenaťahovali. David prišiel od suseda s akousi súčiastkou a zamazanou čiernou pravicou im kývol na pozdrav. Deti sedeli na kraji trampolíny zabalené v uterákoch, v rukách si držali pohár teplého kakaa ako odmenu za vystrájanie v bazéne. Hoci bola streda, David a Kirsten mali voľno ako aj ďalšie tisícky Švédov uprostred priemyselného semestra. Aby si obyvatelia vychutnali leto, oddýchli od práce a nabrali energiu slnečných lúčov do zásoby na dlhú a tmavú zimu, funguje po dobu jedného mesiaca celé Švédsko na základný režim, kedy sa vybavujú len nevyhnutné záležitosti. Toto spomalenie životného tempa alebo „bazálny metabolizmus“, ako tento jav nazvala Vicky v duchu svojej odbornosti, primäl obyvateľov presunúť sa do letných sídiel a na západné pobrežie južne od Göteborgu, kde sa rozprestierala „kúpacia vaňa Švédov“.Okolo šiestej čupel Jack pri záhradnom kozube na dvore svojho strýka a zakladal oheň. Gus a Vicky práve vystrájali v bazéne, špliechali a smiali sa, okolie si príliš nevšímajúc. Jack naukladal do krbu kopec pokrčených papierov a nad nimi pomaly staval pyramídu z dreva. Uzavretý do seba premýšľal nad dnešným dňom. Keď sa Gus s Vicky poobede vybrali na prechádzku po okolí, Jack skočil s Davidom do mesta na nákup. Chcel sa konečne niečo dozvedieť o Davidovej zmene správania. Doposiaľ totiž všetko vyzeralo byť vporiadku. Jack sa na to chcel spýtať, ale netušil, ako s tým začať. Napokon aj tak nenastal vhodný okamih.Jacka až myklo, keď nad sebou začul strýkov hromový hlas: „Starec, to je skôr vatra než pahreba na záhradné opekanie,“ rozohňoval sa David s pohármi v jednej ruke a džbánom džúsu v druhej, „letný slnovrat tento rok už bol, tak sa neser a... Jack, pri Anubisovi, načo si tam natrieskal toľko papiera?“ Jack si uvedomoval, že na svojom strýkovi ešte stále nepozorovane hľadá nejakú odchýlku v správaní, no práve zažil ukážku rýdzeho Davidovho charakteru – trafil kliniec po hlavičke s dobráckym úsmevom na perách a tak sa aj konflikty s ním vždy niesli v duchu hravosti. Môžno preto Kirsten prednedávnom vyľakalo, keď zostal mĺkvy a na istý čas sa z neho vytratila tá ľahkosť v komunikácii.„Sorry, David, ale ten papier tam musí byť! Nech to všetko dokonale zhorí!“Gus a Vicky vyšli z bazéna a utekali sa osprchovať. „Jack, ty si rovnaký podpaľač, ako keď si bol malé decko. Ale som rád, že si sa nezmenil. Vieš, naposledy keď si odtiaľto odchádzal, vyzeral si dosť blbo. Bledý, zamyslený, úplne bez života.“„No áno, to boli iné okolnosti. A bolo to dávno. Už som si opäť zvykol na domov, našiel som si aj kapelu...“„Paráda, starec, že znovu hráš!“ Vzápätí David začal ako prvý s osobnými otázkami. „S ňou si sa tu nestretol?“„Nie, prečo by som mal?!“ Jack pokrčil čelo. „Stretávať sa s bývalými je absolútne zbytočné, David. Načo si komplikovať život?! Istý čas pre mňa bola dôležitá; no teraz nepotrebujem ani vedieť, či existuje.“„No, je to nafigu, keď s frajerkou chodíš dva roky a ona s tým zrazu je.ne jak konzervou o zem.“Jack sa usmial. Jeho strýko zase vystihol situáciu tak perfektne, že nebolo treba nič dodať. „Teraz si nespomínam, ty si sa s ňou aj zasnúbil, či sa mi to len marí?!“ David mal na Jackovo prekvapenie skvelú pamäť.„Nie, nezasnúbil, ale máš pravdu, kúpil som jej jedny náušnice, najkrajšie náušnice, aké som v Stockholme našiel, a chcel som, aby sme sa tajne zasnúbili. Náušnice by nevzbudzovali žiadne podozrenie. Ale ona o tom nevedela. Len sme občas hovorili o budúcnosti.“ Jack sa zamyslel. „Vlastne ku koncu sa tejto téme vyhýbala a zdôrazňovala skôr naše rozdiely. Nikdy mi nenapadlo, že tým niekam smeruje. No, David, vlastne okrem teba som o tom plánovanom zasnúbení nikomu nepovedal... a už teraz aj tak nič z toho nie je pravda.“Papiere pod tenkými latkami práve dohárali; triesky a väčšie kusy dreva už praskali a tak Jack priložil najväčšie polená. Ochvíľu sa s mokrými vlasmi k ohňu priblížila Vicky. Takáto voňavá od vanilkového šampónu sa Jackovi zdala celkom milá. Gus priniesol z kuchyne na kovových tyčkách napichané kúsky zeleniny a mäsa. David ho však kývnutím zastavil, aby ešte chvíľu vydržal. Potrebovali pahrebu a nie plamene. Gus a Vicky sa usadili na drevené stoličky, Vicky si vyložila nohy na Gusove kolená. Tí dvaja sa tu cítili ako doma. Keď sa o hodinu leskli Vickine pery aj brada od šťavnatého marinovaného mäsa a Gus nerušene konverzoval s Davidovým rozjašeným psom napriek tomu, že obaja účastníci rozhovoru si uvedomovali bariéru rozdielnych kultúr a jazykov, Kirsten donútila svoje dve deti povedať všetkým dobrú noc a odišla ich uložiť do postelí. David vstal od ohňa a zamieril do chladničky pre chladené pivo. Jack ho nasledoval.„David, a čo ty? Je všetko vporiadku?“, opáčil Jack, keď stáli v kuchyni.„Ako to myslíš, starec?! Pravdupovediac, posledné týždne som mal dosť nahovno. Problémy s čajovňou. Nejakí blbci z hygieny mi došli robiť problémy. Do všetkého pchali nos a keď už naozaj nič nenašli, začali mi brblať na vonné tyčinky. Chápeš, zapaľujem ich v čajovni od prvého dňa, kedy som podnik otvoril. A zrazu škodia dýchacím cestám a v interiéri sú rovnako zakázané ako fajčenie.“ David sa nadýchol a rozhodol sa, že Jackovi porozpráva svoje novinky. „A tak som im vysvetľoval, že vonné tyčinky v sebe nemajú nijaké drogy ani návykové látky a do priestoru uvoľňujú vôňu rovnako ako všetky tie prípravky, čo sa rozprašujú alebo rozstrekujú do vzduchu. Nakoniec odišli, ale boli dosť nepríjemní; asi ich sem niekto nasmeroval. Mal som tu pár dní predtým skupinku rozjarených Nórov. Robili mi v čajovni bordel a tak som im od pľúc vynadal.“ David sa zhlboka nadýchol. „Vieš, Jack, vpodstate je to celé hovadina jak mraky. Ale došlo mi, že keby mi zavreli čajovňu, stratil by som moju najväčšiu radosť hneď po rodine. Celý týždeň som tú predstavu nevedel vyhnať z hlavy. Tí chlapíci sa naštastie už nevrátili. Je pravda, že za tie roky som sa s čajovňou až príliš stotožnil a fakt ma to baví. Kirsten mi aj hovorila, že to beriem príliš vážne a som strnulý; no jej divadlo nezavrú! A keby aj, kostýmy môže robiť aj inde, lenže tá čajovňa, to je moje najkrajšie životné obdobie. Každý kúsok tam mi pripomína tie chvíle, keď sme sa s Kirsten spoznali, keď sme sa rozhodli spolu žiť..., proste je to kus nášho života.“Jacka potešila strýkova úprimnosť a nesmierne si vážil, že sa dokážu dôverne porozprávať s pocitom, akoby sa naposledy videli pred týždňom. „David, som rád, že sa to vyriešilo.“ „Ešte som ti chcel povedať jednu vec, Jack. Keď si odtiaľto odišiel, často som nad tebou premýšľal. O tom, čo si zakúsil. Každý moment, každá situácia a každé rozhodnutie sa stáva súčasťou cesty k poznaniu.“ David začínal dýchať ezoterikou. „Vedel si, že každý z nás má nejakú 'temnú stránku'?“„Temná stránka?! Skús to definovať!“ „Je to skrytá črta duše, ktorá sa odhalí v situáciách, keď pominie akákoľvek spoločenská bariéra. Táto temná stránka je prejavom sebectva, ukrytého v človeku. Častokrát vedie k opovrhovaniu partnerom. Je to chvíľkové odhalenie pudového egoizmu.“„David, to si sa naučil naspamäť?! Rozprávaš ako encyklopédia. Radšej mi daj príklad...“ Jack sa zamyslel. „Temná stránka je teda čosi ako keď sa žena vydá za rozhodného a cieľavedomého muža a on sa napokon stane tvrdohlavým a majetníckym?“„Nie, Jack. Hovoríš o idealizácii, to je niečo iné. Tá prichádza vo fáze zamilovanosti a je prirodzenou súčasťou prvej fázy vzťahu, postupne však odoznie.“„Tak je to postupná premena životného štýlu, ako keď si on zoberie športujúcu vegetariánku a ona sa za pár rokov zmení na malého tučného kamaráta?!“„Ani to nesedí, Jack, to je skôr pomalá zmena hodnôt – vývin človeka – a ten sa nikdy nedá predvídať. Vidím, že je ťažké to vystihnúť. Temná stránka, Jack, to je prvok, prítomný v človeku už od detstva a možno už od počatia... vplyvom výchovy a spoločenského života sa táto temná stránka dostáva pod vrstvy sebakontroly, ale nikdy nie je skrytá úplne a nastálo. Hovorí sa, že dvaja partneri sú si blízki, až keď spolu prdia do gauča a poznajú na svojich telách najzraniteľnejšie miesta. Existuje však práve tento záhadný prvok... Keď sa zrazu uňho prejaví nekompromisná krutosť; keď si ona svojho partnera nepustí do svojho srdca a ich spolužitie sa stáva iba divadelným predstavením s maskami... Ide tu o akýsi sotva postrehnuteľný detail v správaní, ktorý sa z času na čas môže objaviť už na začiatku vzťahu, ale vďaka nekritickej zaľúbenosti partnerov ho takmer nikto nerozpozná. Vyžadovalo by si to tréning v psychológii osobnosti.“Jack zostal ticho. Niečo mu našepkávalo, že sa možno konečne priblížil k pravde o svojom „ideálnom“ vzťahu s Målin. Vzal zo skrinky plechovky a s Davidom išli späť k záhradnému krbu.